Děkujeme všem dárcům
za finanční prostředky pro
občany vytopených srbských
měst Obrenovac a Krupanj.
Bylo vybráno přes 27 000 Kč.
Za ně jsme pořídili
polštáře a přikrývky
pro nejchudší z vyplavených.
Děkujeme i za dar školních brašen.
Zde si můžete prohlédnout foto
z předávní vašich darů.
Ještě jednou díky za vaši štědrost.



Právě připojeni - hostů: 339 

DOPORUČENÉ KNIHY

Alexander DORIN

SREBRENICA





Právě (19.12.2013) vyšla výborná kniha.

Alexander Dorin, Švýcar s jihoslovanskými kořeny, odhaluje snad největší mediální a politický podvod, který byl na nás dosud spáchán. Českému čtenáři přináší mnoho otřesných faktů a dosud chybějících informací. Kniha zároveň nepřímo ukazuje na hanebnou úroveň české mediální scény. Její čtení nedoporučujeme zarytým pravdoláskařům. Mohla by u nich vyvolat silnou depresi či infarkt.

Po přečtení se budete na svět dívat docela jinak.

Cena: 330 Kč + poštovné+balné



Objednávky na:

http://www.amabilis.cz/botanika/eshop/0/0/5/125-SREBRENICA




DOPORUČENÁ KNIHA:



Prof. Dr. Rajko Doleček

Necenzurované obrazy II.





Kniha plná faktů z nedávné historie Evropy, jejichž zveřejnění se mnohým mocným dnešního světa nelíbí. Ukazuje na pravé viníky posledních balkánských válek a krvavého rozpadu Jugoslávie. Čtení této knížky vás nenechá lhostejnými.




  • Kosovo
  • Kosovo
  • Kosovo
  • Kosovo
Prečo neuznať Kosovo Email

Kosovo vyhlásilo samostatnosť a na Slovensku sa vedie diskusia či máme nový štát diplomaticky uznať.

Ďalej uvediem dôvody, prečo by Slovensko nemalo diplomaticky uznať Kosovo. Ich poradie nech si každý stanoví podľa vlastného presvedčenia.

Kosovo nespĺňa morálne nároky na diplomatické uznanie. Súčasní vládcovia Kosova začali ako prví etnické čistky v mierových podmienkach. Po skončení amerického bombardovania v roku 1999 vyhnali z Kosova veľkú časť srbského obyvateľstva. Asi dvestotisíc prevažne Srbov vyhnaných z Kosova sa dodnes nemôže vrátiť do svojich domovov. Predseda vlády Kosova Hashim Thaci v rozhovore pre rakúsky denník Österreich 11. marca 2007 priznal, že vyhnali z Kosova Srbov a dokonca vraj s podporou NATO. Srbi, ktorí zostali v Kosove, sú denne ohrozovaní na živote. Do práce, do školy, na polia ich musia doprevádzať medzinárodne vojenské jednotky. Albánci zničili v Kosove stovky kresťanských stavieb. Slovenskí vojaci v Kosove strážia pamätník bitky na Kosovom poli, pretože inak by ho už dávno boli zničili. Bola to bitka, v ktorej kresťanská Európa bojovala proti útoku inej civilizácie. Obvinenia Srbov z etnických čistiek pred začiatkom amerického bombardovania v r. 1999 nepotvrdili nezávisle pramene. Najnovšie bývalá prokurátorka Medzinárodného súdneho dvora Carla dell Ponteová napísala vo svojich pamätiach, že predseda vlády Kosova Hashim Thaci organizoval odoberanie orgánov zajatým Srbom a ich odpredaj na čiernom trhu.

Pred rokom 1998 sa Kosovská oslobodzovacia armáda s hrdosťou prihlásila najmenej ku dvadsiatimšiestim vraždám srbských policajtov, iných úradníkov a tzv. „srbských kolaborantov“ z radov Albáncov. V lete 1998 opäť UÇK spustila vojenskú ofenzívu proti juhoslovanským (srbským) orgánom v Kosove. Juhoslovanský štát na to nemohol nereagovať a pri bojoch medzi armádou a UÇK a pred bojmi utekali státisíce obyvateľov albánskych dedín v Kosove do lesov prípadne do okolitých štátov.

Kosovo vyhlásilo samostatnosť v rozpore s medzinárodným právom. Po skončení bombardovania v r. 1999 Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu č. 1244, podľa ktorej Kosovo je súčasťou Juhoslávie (Srbska). Záverečný akt Helsinskej konferencie umožňuje zmeny hraníc iba so súhlasom dotknutého štátu, v tomto prípade Srbska.

Kosovo nie je členom OSN a v najbližšej dobe sa ani nestane prinajmenšom pre odpor Ruska a Číny, ale pravdepodobne by nezískalo ani väčšinu členských krajín OSN. Zatiaľ uznala Kosovo asi len štyridsiatka štátov.

Bezpečnostná rada OSN zatiaľ nezmenila svoju rezolúciu č. 1244.

Uznanie Kosova znamená nebezpečný precedens v medzinárodnom práve a v súčasných medzinárodných vzťahoch. Bolo by to porušenie Záverečného aktu Helsinskej konferencie, ktorá nahradzuje mierovú zmluvu po 2. svetovej vojne. Bol by to však precedens, na ktorý by sa odvolávali mnohé iné územia na svete, ktoré sa taktiež chcú odtrhnúť od štátu, ktorého sú súčasťou. Najčastejšie sa spomína Abcházsko a Južné Osetínsko v Gruzínsku, Podnestersko v Moldavsku, ale už sa ohlásili Palestínci v Izraeli, možno by sa ho raz dovolali Valóni a Flámi v Belgicku, Baskovia a Katalánci v Španielsku a mnohé iné. Každé z týchto území by si našlo niektorú mocnosť, ktorá by ho bola ochotná uznať. Či Kosovo je precedensom pre takéto územia alebo nie je, nerozhodujeme my, ale práve tieto územia a prípadní ich sponzori z radov veľmocí, ktorí by ich boli ochotní uznať. Európa by sa potom dostala do chaotického stavu spochybňovania takmer všetkých hraníc.

Kosovo si nezasluhuje diplomatické uznanie, pretože zatiaľ je to nestabilný štát. Kosovská súčasná „vláda“ neovláda ani celé územie Kosova. V Kosovskej Mitrovici vláda z Prištiny nevládne. Čo je horšie, kosovská vláda nie je schopná zabezpečiť ani základné ľudské právo – a to právo na život srbským enklávam, ktoré sa nachádzajú na juhu Kosova. Ak by sme diplomaticky uznali Kosovo, nechali by sme sa vtiahnuť do sporov vo vnútri Kosova o právomoc tamojšej vlády spravovať jednotlivé časti územia Kosova.

Keď kosovská vláda nebude schopná zaručiť bezpečnosť Srbov žijúcich v Kosove a preto srbská vláda vyšle ozbrojené oddiely na ochranu života ľudí, ktorí sa hlásia k srbskému občianstvu, my by sme potom mali protestovať ? Údajný dohľad Európskej únie nad pomermi v Kosove je ilúzia. Doteraz boli v Kosove legitímne dokonca vojenské jednotky NATO pod hlavičkou KFOR a neboli schopné ochrániť život Srbov, keď na nich v marci 2004 zaútočili skupiny Albáncov. Jednotky KFOR neboli schopné zabezpečiť kosovsko-macedónsku hranicu pred pašovaním zbraní Albáncom do Macedónska, neboli schopne potrieť v Kosove obchodovanie s drogami, prostitúciou a zbraňami. Teraz to majú byť schopne urobiť akési policajne útvary EU ?

Srbsko považuje vyhlásenie Kosova za protiprávne odtrhnutie časti svojho územia.

Uznaním Kosova by Slovensko hrubo porušilo svoje morálne záväzky voči Srbsku.

Cele dejiny stáli Srbi na našej strane. Už počnúc 17. storočím kedy prišli na pozvanie viedenskej vlády ako posádka do novopostavenej komárňanskej pevnosti proti Turkom. Habsburgovia sa nemohli spoľahnúť na žiadnych vojakov svojej ríše, že ubránia komárňanskú pevnosť. Srbi ju ubránili a zabránili tak Osmanskej ríši obsadeniu podunajskej nížiny, pravdepodobne obsadeniu Bratislavy, Viedne a ďalších miest.

V r. 1848 srbské knieža Obrenović dal Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi peniaze na vyzbrojenie slovenských dobrovoľníkov proti Kossuthovi. Srbsky poslanec v Uhorskom sneme Svetozar Miletić bránil Slovákov z poslaneckej tribúny, keď sa nás v budapeštianskom parlamente nemal kto zastať. Medzi vojnami sme boli spojencami s Juhosláviou v rámci Malej Dohody. V r. 1968 sa nás Juhoslávia najhlasnejšie zastávala a naši turisti, ktorých okupácia zastihla v Juhoslávií si pamätajú ako im Juhoslovania vrátane Srbov všestranne vychádzali v ústrety.

Odborníci na Balkán otvorene diskutujú, že samostatné Kosovo je iba prechodnou fázou pre vytvorenie Veľkého Albánka. Samostatné Kosovo len čo by sa trochu stabilizovalo, by prispelo k destabilizácii Macedónska. Kosovo a potom Veľké Albánsko je predmostím islamu na európskom kontinente. Hľadáme dialóg s islamom ako s náboženstvom a islam vo všetkých svojich formách nachádza lepšie podmienky v Európe než poskytujú islamské štáty svojim kresťanským obyvateľom. V minulom desaťročí vyvolala svetovú pozornosť kniha amerického autora Samuela Huntingtona o hroziacej svetovej zrážke civilizácií. Kým takáto zrážka hrozí, Európa nemusí ani nemôže pripustiť na svojom území islamsky štát. Destabilizovaný Balkán bude hnisajúcou ranou na európskom území a integrovaná Európa bude takouto ranou zamestnaná na cele desaťročia. Azda práve toto niekto potrebuje?

Žiaľ, vznik samotného Kosova od samého začiatku podporovala ba priam pretláčala americká diplomacia. Ešte Kosovo ani ako samostatný štát dobre nevzniklo a už tam začali Američania stavať svoju obrovskú vojenskú základňu Bondsteel. Európa aj Slovensko je Spojeným štátom morálne zaviazané za mnoho čo pre nás urobili v 20. storočí. Naša vďaka Američanom na „našej strane“ v prvej, druhej a studenej vojne zotrváva. To však neznamená že budeme trvale potláčať slovenské a európske záujmy, keď si myslime, že Spojene štáty robia zlú politiku, ktorá sa nás bezpečnostne dotýka.

Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie vyzývajúce vládu aby rešpektovala legitímne záujmy Srbska v politike voči Kosovu. Tieto dôvody spolu ústia do uzáveru, že Slovensko zatiaľ nemá diplomaticky uznať Kosovo.

Autor: Ján Čarnogurský   15.04.2008